OBEH VODY V PRÍRODE
26.10.2014 16:08
Hnacou silou hydrologického cyklu (kolobehu vody) v prírode je slnečná energia a gravitácia Zeme.
Vyparovaním z oceánov, morí, riek, jazier a vlhkej pôdy sa voda dostáva do atmosféry v podobe vodných pár. Za
určitých meteorologických podmienok para kondenzuje na tzv. kondenzačných jadrách, tvorí oblaky a v podobe
zrážok sa dostáva späť na zemský povrch. Časť zrážok sa vsiakne (infiltruje) do zeme, časť sa odparí a zvyšok sa
pôsobením gravitácie dostáva späť po zemskom povrchu, alebo pod ním, do riek, morí a oceánov, čím sa
uzatvára hydrologický cyklus. Na rozdelenie zrážok vplýva mnoho faktorov, ale vo všeobecnosti platí tretinové
pravidlo, t. z., že tretina spadnutej vody sa vyparí, tretina stečie po povrchu a tretina infiltruje do zeme.
Nad pevninou rozlišujeme ešte tzv. malý hydrologický cyklus (kontinentálny obeh). Voda sa na súši odparí a
opäť sa vracia na zem v podobe zrážok. Tento malý cyklus môže prebehnúť niekoľkokrát, kým sa voda dostane
do oceánu.
Zo slanej vody v oceáne sa vyparuje čistá vodná para, ktorá neobsahuje žiadne minerálne látky. Už pri
kondenzácii sa obohacuje látkami, ktoré sú prítomné v atmosfére. Množstvo minerálnych látok sa dostáva do
vody pri jej pohybe po zemskom povrchu a v podzemí. Týmto spôsobom sa obeh vody stáva dôležitým
faktorom obehu látok v hydrosfére, litosfére a atmosfére.
internetové zdroje :https://fibonacci.truni.sk/prilohy/aktivity_2_stupen_ZS/Pohyb%20vody%20v%20prirode.pdf
—————